Prvá pomoc

Akákoľvek prvá pomoc je lepšia ako žiadna! Každý človek je v núdzi odkázaný na pomoc iných ľudí. Je niekoľko najčastejších situácií, ktoré vyžadujú poskytnutie prvej pomoci. Naučte sa, ako postupovať, ak sa v takejto situácii ocitnete!

Čo je prvá pomoc

  • Prvá pomoc je bezprostredná pomoc poskytnutá zranenej alebo chorej osobe. Nenahrádza zdravotnícke a lekárske ošetrenie, ale je predpokladom jeho úspešnosti. Prvú pomoc treba poskytnúť ešte pred príchodom záchrannej služby alebo lekára. Je to súbor jednoduchých úkonov, ale keďže pomôcky nie sú zväčša k dispozícii, treba improvizovať.
  • Záchranca musí vedieť:
  • zhodnotiť situáciu bez ohrozenia vlastného života,
  • zistiť príznaky úrazu, ochorenia,
  • poskytnúť prvú pomoc,
  • privolať špecializovanú pomoc a odovzdať postihnutého pracovníkom zdravotníckeho záchranného systému.
  • Pri výskyte viacerých poranení u jedného postihnutého alebo pri viacerých zranených osobách treba najprv riešiť tie, ktoré priamo ohrozujú život a až po poskytnutí pomoci hľadať ďalšie poranenia.
  • Medzi životohrozujúce stavy patria: zastavenie dýchania, zastavenie krvného obehu, veľké vonkajšie krvácanie, bezvedomie a šok.

Ktoré číslo kedy volať?

155 – volajte pri výskyte výlučne zdravotných ťažkostí, ušetríte tým cenné minúty

112 – je číslo integrovaného záchranného systému. Voláme ho vtedy, ak okrem zdravotných ťažkostí predpokladáme aj potrebu technickej pomoci – hasičov. Príkladom sú dopravné nehody, pády do hĺbky, úrazy v uzavretých a ťažko prístupných priestoroch, pri úniku škodlivých kvapalín, chemikálií, požiari a hrozbe požiaru. Políciu cez linku 112 žiadajte v prípade podozrenia, že situácia bola spôsobená inou osobou, napr. bitky, napadnutia, pracovné úrazy, agresívne osoby pod vplyvom omamných látok, ozbrojení jedinci

Ak si nie ste istí tým, na ktoré číslo treba volať, volajte ktorékoľvek. Operátori 155 aj 112 sú navzájom prepojení v jednom spoločnom centre, vždy v krajskom meste.

Základy prvej pomoci

Prvý kontakt s postihnutým

  • Po zistení nehody a overení si, že nehrozí nebezpečenstvo pre záchrancu, treba zistiť, čo sa postihnutému stalo. Vyšetrenie postihnutého pozostáva z dvoch častí:
  1. Zistenie prítomnosti vedomia, dýchania a vonkajšieho krvácaniaJe postihnutý pri vedomí? (t.j. odpovedá na otázky, alebo zareaguje na zatrasenie). Dýcha sám? Nevidíme veľké vonkajšie krvácanie?
  2. Odhalenie príznakov, ktoré neohrozujú bezprostredne život postihnutého, ale mohli by spôsobiť komplikácie, ak by ostali neodhalené. Robíme tak rozhovorom a vyšetrením doslova od hlavy k päte:
  • Rozhovor: Predstavenie sa postihnutému. Ponúknutie pomoci. Opýtanie sa na jeho pocity (najčastejšie je to bolesť a zlyhanie funkcie časti tela). Pri bezvedomí skúšame získať údaje od svedkov príhody. Ak sa dá, je vhodné zistiť čo, kedy a ako sa stalo, užívané lieky a choroby, na ktoré sa postihnutý lieči, alergie a posledný príjem jedla. Vyšetrenie slúži na nájdenie prípadných poranení!
  • Pri podozrení na poranenie krku a chrbtice s osobou nehýbeme! Vysvetlenie postihnutému, čo sa ide robiť. Obnaženie postihnutej časti tela.

Na jednotlivých častiach tela sledujte:

  • Hlava a krk: skontrolujte vlasatú časť hlavy na krvácanie a deformity, uši a nos na výtok, ústa na zvratky, potravu. Hlavou nehýbať!
  • Oči: zrenice zúžené, rozšírené. Nerovnako široké zrenice svedčia o vážnom stave.
  • Hrudník: hľadajte rany, cudzie telesá.
  • Brucho: hľadajte rany, výhrez orgánov, cudzie telesá.
  • Končatiny: skontrolujte horné a dolné končatiny na deformity, rany, krvácanie. Porovnávajte obe strany.
  • Chrbtica a chrbát: pri podozrení na úraz chrbtice skúste citlivosť a silu končatín. Nechajte si stisnúť ruky postihnutým, tlačiť nohami proti vašej ruke.
  • Varovné známky: používajú sa ako náramok, prívesok, varovná identifikačná karta a upozorňujú na ochorenie nositeľa. Môžu obsahovať telefónne číslo, meno lekára, názov ochorenia. Neberte ich postihnutému!

Zastavenie dýchania a krvného obehu

  • Prejavy: Osoba je v bezvedomí, nareaguje ani na zatrasenie, nedýcha, alebo dýcha s veľkými problémami (takzvané lapavé dýchanie).
  • Prvá pomoc: Postihnutého uložíme na tvrdú a rovnú podložku. V prípade dospelého oživovanie začneme 30 stlačeniami hrudníka do 5 – 6 cm hĺbky, v strede hrudníka hranou dlane, potom nasledujú 2 záchranné vdychy tak, aby sme videli nadvihnutie hrudníka. Postup opakujeme, pričom hrudník stláčame rýchlosťou 100-krát za jednu minútu. Zisťovanie prítomnosti vedomia a dýchania a záklon hlavy je potrebné vopred nacvičiť! U detí od 1 mesiaca veku do puberty resustitáciu začíname 5 záchrannými vdychmi a potom pokračujeme ako u dospelých 30 stlačeniami hrudníka a 2 záchrannými vdychmi.

Veľké vonkajšie krvácanie

  • Pri úrazoch, kde sa vyskytne krvácanie, je najbezpečnejšie pamätať si takzvaných 5Z: Zistiť krvácanie. Zatlačiť v rane. Zdvihnúť nad úroveň srdca. Zabrániť šoku. Zavolať 112/155.
  • Krv môže tiecť, striekať alebo prerušovane vytekať z rany, nastúpiť môže aj šok! Postihnutému okamžite zatlačíme rukou priamo na ranu, ak máme po ruke obväz alebo čistú tkaninu, vytvoríme z nich ochrannú vrstvu a ranu prekryjeme. Priložíme tlakový obväz. Tlakový obväz nie je lepšia pomoc ako tlak rukou v rane, no uvoľní nám ruky na ďalšiu pomoc. Postihnuté miesto sa snažíme znehybniť a polohovať nad úrovňou srdca. Nezabúdame na protišokové opatrenia, kontrolujeme vedomie, dýchanie a privoláme pomoc.
  • Škrtidlo na zastavenie krvácania sa nepoužíva!

Bezvedomie, epilepsia

  • Prejavy: Osoba nereaguje na hlasné oslovenie ani na zatrasenie za plecia.
  • Prvá pomoc: Ak postihnutý dýcha, uložíme ho do stabilizovanej polohy na boku, privoláme odbornú pomoc, pričom stále sledujeme prítomnosť dýchania. Do stabilizovanej polohy neukladáme pri bezvedomí po úrazoch. Ak je postihnutý v bezvedomí a zároveň nedýcha, začneme resuscitáciu stláčaním hrudníka.
  • Osobitným druhom bezvedomia je epileptický záchvat. Dá sa veľmi jednoducho spoznať podľa náhleho a neohláseného začiatku s bezvedomím, svalových zášklbov až kŕčov všetkých svalov. Dýchanie je sťažené a zrýchlené, môže dôjsť aj k mimovoľnému pomočeniu.
  • Aby sme predišli poraneniu epileptika, snažíme sa zabrániť jeho pádu, uvoľníme mu odev okolo krku a hrudníka, po odoznení kŕčov ho uložíme do stabilizovanej polohy a sledujeme ho až do obnovenia vedomia. Epileptikovi počas záchvatu nič nevkladáme do úst, nevyťahujeme mu jazyk ani nebránime v pohyboch! Snažíme sa ho chrániť pred nárazmi na pevné predmety v okolí (hlavne hlavu). Postihnutý sa väčšinou preberá v priebehu 1 – 2 minút po skončení kŕčov. Rýchlu zdravotnú pomoc voláme, len ak sa záchvat stal na ulici bez prítomnosti epileptikovi blízkej osoby, alebo ak sa nezotaví do 15 minút respektíve pri opakovanom záchvate v priebehu 30 minút, alebo pri prvom záchvate v živote.

Šok

  • Prejavy: S prvou pomocou nečakáme na nástup príznakov šoku. Medzi tie patrí: nepokoj alebo spavosť, neostré videnie, smäd, nevoľnosť, studená, bledá a spotená koža, rýchly a slabo hmatateľný pulz, zrýchlené dýchanie.
  • Prvá pomoc: Autotransfúzna čiže protišoková poloha – postihnutému nadvihneme dolné končatiny o 30 cm. Do tejto polohy nedávame pri poranení hlavy alebo hrudníka, srdcových a dýchacích ťažkostiach či bezvedomí!

Pamätajte na 5T:
1. Ticho: Osobu pohodlne uložíme, snažíme sa pre ňu zaistiť telesný a duševný pokoj aktívnym upokojovaním.
2. Teplo: Podchladeniu bránime prikrytím zdola i zhora.
3. Tíšenie bolesti: Začneme ošetrovať poranenia.
4. Tekutiny: Väčšina ľudí v šoku má pocit smädu, preto môžeme postihnutému ovlažovať pery, aby sme pocit smädu zmiernili. V žiadnom prípade mu nedávame piť, pretože by to mohlo vyvolať zvracanie, ktoré zhoršuje stav.
5. Transport: Privoláme odbornú pomoc a medzitým kontrolujeme vedomie a dýchanie.

Popáleniny

  • Prejavy: Okamžite sa dostaví bolesť, v priebehu desiatok sekúnd začervenanie kože, prípadne sa objavia pľuzgiere (o niekoľko minút). Pri popálenine väčšej ako niekoľko dlaní je pravdepodobný nástup šoku.
  • Životunebezpečné môžu byť popáleniny: u detí, ak sú väčšie ako plocha 2 dlaní, u dospelého, ak sú väčšie ako plocha 5 dlaní.
  • Prvá pomoc: Postihnuté miesto okamžite chladíme studenou vodovodnou vodou 20 minút. Čím skôr po začatí chladenia treba dať dole prstene a prívesky! Horiaci odev uhasíme, priškvarené časti odevu nestrhávame! Keď prestane bolesť, prikryjeme miesto potravinárskou fóliou, obväzom, čistou tkaninou alebo mikroténovým vreckom. Ak treba, poskytneme zasiahnutej osobe protišokové opatrenia a zariadime prevoz na definitívne ošetrenie

Poleptanie kože, slizníc, očí

  • Prejavy: Farba kože sa mení, nastupuje bolesť, pri poleptaní očí sa stáva, že ich nevieme otvoriť. Po vypití takejto látky dochádza k bolesti a páleniu v ústach, pažeráku a žalúdku, zmení sa aj farby pier a okolia úst.
  • Prvá pomoc: Ak je osoba zasiahnutá žieravinou v podobe prášku alebo inej tuhej formy, postihnuté miesto ošetríme na sucho. V prípade tekutých žieravín odstraňujeme miesto 20 minút jemným prúdom čistej vody. Ak sa žieravina dostala na odev, šaty vyzliekame zároveň s oplachovaním. Zasiahnuté oči vyplachujeme vodou 15 minút bez prerušenia, smerom od vnútorného kútika k vonkajšiemu. Ak postihnutý žieravinu vypil, necháme ho najprv opakovane vypláchnuť ústa a potom mu podávame malé dúšky čistej vody do celkového množstva 250 ml. Nesnažíme sa vyvolať vracanie, mohlo by dôjsť k poleptaniu pažeráka! Aj v prípade tohto typu úrazu myslíme na vlastnú bezpečnosť a chránime sa pred pofŕkaním. Suché látky najprv odstránime mechanicky, pretože voda ich môže aktivovať. Nepoužívame neutralizačné látky, lebo neutralizácia je spojená s tvorbou tepla a možnosťou popálenín!
  • Do nemocnice spolu s postihnutým treba dopraviť aj obal alebo vzorky látky na identifikáciu.

Zlomeniny

  • Prejavy: Postihnutý pociťuje bolesť v mieste zlomeniny, jeho pohyb je sťažený alebo nemožný. Deformácia a opuch nebývajú vždy prítomné, podkožný krvný výron sa môže objaviť až po niekoľkých hodinách. Pri zavretej zlomenine je koža nad zlomeninou neporušená. Pri otvorenej zlomenine vidieť porušenie kože, pred znehybnením priložíme sterilný obväz na ranu a v prípade krvácanie tlačíme okraje rany k sebe.
  • Prvá pomoc: Vytvorenie opory na poranenej končatine podložením rúk pod a nad miestom zlomeniny. Znehybnenie tak, aby bol znehybnený jeden kĺb pod aj nad zlomeninou.
  • Horná končatina: Zlomenú hornú končatinu dáme buď do závesu z trojrohej šatky alebo znehybníme priamo v rukáve odevu. Zlomenina kľúčnej kosti sa ošetruje ako zlomenina hornej končatiny.
  • Dolná končatina: Pri zlomenine dolnej končatiny priložíme zdravú končatinu k postihnutej tak, aby sme s postihnutou nehýbali a priviažeme. Pri veľkej deformácii možno využiť rôzne druhy obloženia na znehybnenie (vankúš, deku, noviny).
  • Pri prvej pomoci nedokážeme rozlíšiť zmliaždenie svalu, vyvrtnutie, vykĺbenie a zlomeninu, ale príznaky sú rovnaké a prvá pomoc tiež!

Srdcový záchvat – infarkt srdca

  • Infarkt je veľmi častou príhodou a vyžaduje veľmi rýchlu pomoc.
  • Prejavy: Postihnutý pociťuje nepríjemný tlak, zvieranie, pálenie, neprerušovanú bolesť v strede hrudníka. Ďalšími príznakmi môžu byť šírenie bolesti do ramena, krku, dolnej čeľuste alebo do hornej končatiny, slabosť, závrat, potenie, pocit na vracanie, pocit nedostatku vzduchu. Príznaky sa zvyknú kombinovať naraz aj postupne!
  • Prvá pomoc: Začíname konať, ak príznaky trvajú viac ako 5 – 10 minút bez prerušenia. Postihnutého uložíme do pohodlnej polohy – posediačky s podloženými nohami pokrčenými v kolenách, uvoľníme odev okolo krku a pása, vyvetráme. Ak je k dispozícii, podáme zasiahnutej osobe jednu tabletku Anopyrinu, Acylpyrinu alebo Aspirinu 400 mg. Neodkladne privoláme záchrannú zdravotnú službu alebo vyhľadáme pohotovosť. Strata času pri váhaní zvyšuje riziko komplikácií. Pripraviť sa treba na kardiopulmonálnu resuscitáciu pri náhlom vzniku bezvedomia následkom zastavenia krvného obehu.

Náhla mozgová príhoda (mozgová porážka)

  • Prejavy: Najtypickejšími príznakmi je náhla slabosť alebo necitlivosť časti tváre, ramena, ruky, nohy alebo jednej časti tela. Postihnutý môže trpieť aj poruchou reči, sťaženým rozprávaním alebo neschopnosťou rozumieť hovorenému slovu. Časté býva aj skalenie zraku, strata videnia na jednom oku ako aj nevysvetliteľné závraty, nestabilita, náhle pády. Prejavom môžu byť aj náhle bolesti hlavy či strata kontroly nad močením a stolicou.
  • Prvá pomoc: V prvom rade kontrolujeme vedomie a dýchanie (ak treba, poskytneme kardiopulmonálnu resuscitáciu). Pri poruche vedomia zasiahnutú osobu uložíme na bok ochrnutou stranou nadol, uvoľníme nepostihnutú končatinu. Ak je postihnutý pri vedomí, uložíme ho do pololežiacej polohy s podloženou hlavou, prípadne uvoľníme zubnú protézu, zvyšky potravy. Pri postihnutí očných svalov privrieme viečko, zabránime tak vysychaniu rohovky. Zavoláme záchrannú zdravotnú službu a medzitým kontrolujeme stav vedomia, dýchania. Nepodávame tekutiny!

Zdroj: prvapomoc.sk

Ako postupovať pri autonehode

  • Tu platí dvojnásobne, že záchranár musí dbať v prvom rade na svoju bezpečnosť, aby sa z neho nestal ďalší zranený.
  • Preto si treba dobre zapamätať zásady, ktoré predchádzajú poskytnutiu zdravotníckych úkonov:
  • Zastaviť 10 – 15 m pred miestom nehody.
  • Zapnúť varovné osvetlenie vlastného automobilu.
  • Obliecť si varovnú vestu.
  • V priestore nehody nefajčiť.
  • Vytiahnuť kľúč zapaľovania v havarovanom vozidle.
  • Zistiť poranenia osôb.
  • Zaistiť proti pohybu a prevráteniu (ručná brzda, podloženie).
  • Umiestniť výstražný trojuholník a riadiť premávku (len ak je k dispozícii viac záchrancov, nikdy nezapájať ľudí z havarovaného vozidla).
  • Až po zaistení vlastnej bezpečnosti začneme s poskytovaním prvej pomoci, a to v nasledujúcom poradí:
  • Zistiť druh poranení a počet ranených.
  • Vyslobodiť ranených s ohrozením života (predtým pripraviť deku, fóliu na uloženie).
  • Poskytnúť neodkladnú prvú pomoc (stláčanie hrudníka a záchranné vdychy, zastavenie krvácania, uloženie do stabilizovanej polohy pri bezvedomí, prevencia šoku).
  • Prehľadať automobil a okolie (vymrštené osoby, ukryté malé deti).
  • Volať tiesňovú linku 112.
  • Ošetriť ostatné poranenia (zlomeniny, popáleniny, rany).
  • Po poskytnutí neodkladnej pomoci na záchranu životov sa spojíme so záchrannou zdravotnou službou, ktorej oznámime najdôležitejšie informácie v tomto poradí: číslo telefónu a meno volajúceho, miesto nehody a orientačné body, druh nehody (pád, zrážka, požiar), počet, približný vek a druh zranení, iné zvláštne údaje, čakať na ďalšie otázky dispečera.

Zdroj: prvapomoc.sk